Ľudia nechcú pravdu. Nechcú počúvať, čo je správne. Pokiaľ nemusia, nezdržiavajú sa na miestach, kde sa pravda hovorí. Radšej zájdu za roh, aby nepočuli, čo je realita.
Sloboda slova. Ďalšia vec. Ja si niečo píšem. Píšem veci, s ktorými nesúhlasím. Či je to politické riadenie, byrokracia, korupcia, rôzne prejavy nespravodlivosti, maximálna chudoba, všakovaké problémy obyčajných ľudí... Som spokojná, že som sa možno takto slovom zastala niekoho, kto sa nemá tak dobre ako ja, kto nemá kompletnú rodinu, kto zažil viac zla ako dobra, komu štát nepomáha, ale ruinuje mu život...a feedback? Tak ten môže byť rôzny. Buď so mnou súhlasia, alebo napíšu, že sa nemám starať do vecí, do ktorých ma nič nie je, alebo sa začnú smiať... je mnoho prejavov ako sa dá vyjadriť nesúhlas alebo opovrhnutie.
Čo z toho vyplýva? Aj keby som svojimi slovami poskladanými do viet a súvetí, zverejnenými v tomto mojom článku snažila popísať to, ako sa ja cítim v našom štáte, ako chodím s otvorenými očami a sledujem, čo sa deje sem a tam, ako vidím biedu a chudobu, ktorú mám na dosah ruky, nespravodlivosť, korupciu, manipulovanie, aj tak by bolo mnoho „hejtov“. Tak akú mám ja potom slobodu slova? A ako si mám zastávať svoj názor, keď mnohí sú tak neprajní, že závidia ešte aj to, že mám svoj blog, alebo že mám tie „gule“ vyjadriť svoj názor na veci, o ktorých sa hovorí tak málo? Prečo nám médiá ponúkajú návrhy, ako byť úspešný, alebo krásny, ale nik nám nepovie, ako si vybudovať dôveru v ľudí a mať rád? Prečo sa vladári tak urputne držia kresiel a svojimi sľubmi, ktoré môžu prezentovať v niektorých voľbách, snažia zmanipulovať celú krajinu? Prečo nezájdu do chudobnej oblasti alebo k matke, ktorá vychováva sama tri deti a nezaujímajú sa o jej život a o spôsob, ako by jej mohli pomôcť? Šíria vlastné názory a ovplyvňujú prostredníctvom médií, no za celý svoj život nemajú ani šajnu o tom, ako sa Slovákovi naozaj žije. Nevedia, čo musí urobiť zdravotná sestra – živiteľka rodiny, aby dostala 600€ a ako sa nadrie môj švagor, aby vo vagónke vydrel 400 na mesiac, zaplatil inkaso a plienky malému a aby mu ešte zvýšilo na jedlo, dokončenie domu a malý darček manželke? Netušia, ako vyžije babička s dôchodkom 250€, ktorá to minie tak na inkaso, lieky a trochu jedla? Ak by aj chcela ísť za vnučkou do mesta, neostane jej ani na autobus...
A to, že muž vo veku 52 rokov nemá prácu, to je normálne? To už naši starší patria do starého železa alebo čo? Je toto vôbec normálne? To sa radšej zamestnáme v Británii v sklade, ako by sme mali robiť učiteľa, lebo na to sme študovali. Vyberieme si radšej to Anglicko, tam dostaneme viac.
A ak sa rozhodnete ísť na prehliadku k očnému po roku, tak sa zapíšete na papier, na ktorý sa dostanú len vyvolení, ktorí to stihnú do siedmej hodiny rannej a ostatní musia skúšať šťastie nabudúce, lebo pani lekárka viac neberie?
Toto sú problémy Slovákov. Ani zďaleka som nespomenula všetky, to by bolo tak do nekonečna ... neviem ako sa bude žiť o päť alebo desať rokov, ale teraz je to zlé. Povedzme si rovno.
Kde je ten priemerný plat Slovákov, ktorý vláda vypočítala na 800€??? To jasné, že im to tak vyšlo, keď oni majú zo tri litre, že?
OK, tým, ktorým sa darí, prajem veľa šťastia, nech im ide karta aj naďalej, ale tým, ktorí nemajú toľko šťastia? Im kto pomôže? Modré z neba? Či tá nová relácia Vila Rozborila?
