reklama

ŽSR – Alebo, čo všetko sa dozviem, keď cestujem vlakom ...

Zaiste to mnohí poznáte. Stojíte na nástupisku a čakáte na vlak. Všade naokolo sa to len tak hemží ľuďmi. Jedni cestujú „naľahko“, druhí sa nevládzu uniesť a iní si vykračujú len tak s kabelkou alebo notebookom. Sledujete tie tváre, vidiac ich po prvý raz vo svojom živote. Sem-tam sa mihne nejaká, ktorá vám spôsobí déj vu, lebo odrazu máte pocit, že tohto alebo hentú som už určite raz zazrela. Netrpezlivo kontrolujete hodinky. Práve vám ohlásia váš spoj, tak nadšene vstanete z lavičky, zodvihnete svoju batožinu a nastupujete.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

„Vagón 3, miesto 37 – okno,“ opakujete si v mysli. Prechádzate kolo skupinky ľudí, ktorá okupuje priestor pred záchodom. Stlačíte „push“, dvere sa otvoria a vy zahlásite: „Prepáčte, mám miestenku pri okne.“ Slečna vám uvoľňuje vaše zakúpené miesto. Kufor starostlivo uložíte medzi dve sedadlá. Nie nadarmo ste si vybrali otvorený vagón. Keďže vám príroda nenadelila centimetrov navyše, ani zďaleka nie ste práve pri sile a vaše ruky nezdobia nabité bicepsy, nemôžete si dovoliť „trepať“ 15 kíl asi meter nad hlavu. Poviete si: „No nebudem nikoho otravovať, aby mi moje haraburdy prenášal raz hore, potom dole.“ Vyzliekate si kabát a snažíte sa ho zavesiť na háčik. Z tašky vyberáte starostlivo pripravené obložené chlebíčky, vodu, slúchadlá, mobil a knihu. To nesmie chýbať. Čo by ste asi tak 4 hodiny robili? Možno sa smejete, ale vyplniť takto strávený čas nie je jednoduché. Tašku odkladáte pod nohy, aby vám nezavadzala v náručí. Pozriete von oknom. Cesta ubieha, stromy sa mihajú a v tej rýchlosti ste si nevšimli ani nápis na bilboarde, ktorý bol kdesi na lúke, neďaleko cesty.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Pristúpili, prosím,“ zaznie zľava. Vyberáte lístok z peňaženky a podávate ho sprievodcovi. Urobí vám „fajočku“ alebo štikne a podá vám ho späť. Teraz na vás príde dilema. „Čítať? Počúvať hudbu? Alebo si vyznačovať pojmy na písomku? Idem jesť?“ Volíte knihu. Veď nejako si to len rozdeliť musíte. Viete, že vaše aktivity by mali byť rozdelené do štyroch hodín – 1 hodina Trenčín, 1 hodina Žilina, 1 hodina Kraľovany, 1 hodina Poprad. Každú hodinu môžete robiť niečo iné. To je super, nie? Zahĺbite sa do čítania. Práve vám hlavnú hrdinku napadol akýsi psychopat ... keď tu zrazu za chrbtom sa vám ozve vyzváňanie mobilu. Zodvihne. Počujete ženský hlas, ako zdraví nejakú Aďku. To ale nie je všetko. Vy odrazu prestávate čítať, lebo táto story je zaujímavejšia ako vaša kniha.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

... Peter – polícia – tyran – plač – problémy s otcom – sťahovanie sa – málo peňazí ...

Tieto slová vám dávajú súvis. Už to vie celý vagón, že žena sa rozišla s Petrom, lebo ju udrel a ona podala trestné oznámenie na políciu, lenže tá nič nerobí, tak si vzala svoje veci a sťahuje sa niekde inde. Trasie sa jej hlas a z tónu je jasné, že sa schyľuje k plaču. K otcovi ísť nemôže, lebo ani s ním nevychádza dobre. Ten má málo peňazí a stále si požičiava.... Hovor sa skončil. To ani z ďaleka nie je všetko. Na sedadle oproti sedí mladý muž, ktorý sa cez SMS rozišiel s priateľkou a teraz to „zvestuje“ svojmu kamarátovi. Nadáva na ex aká je taká a onaká ... z jeho výrazu je cítiť odpor, aroganciu, hnev. Chalan používa len „vybrané slová“, ktoré si domyslite aj sami. Osočuje ju. Chudera, ešteže ho nepočuje. Akú z nej urobil hlupaňu. Takto hovoriť o niekom s kým prežil 2 roky, no pekne?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vedľa vás sedí postaršia pani, ktorá diktuje svojej vnučke recept na buchty: „Mlieko, kvasok, múka, vajcia, štipka soli ... „Len čo docestujem, asi ich upečiem,“ pomyslíte si.

Obďaleč začujete závan Španielska. Dámička v šatičkách a vysokých lodičkách práve telefonuje s priateľom. Rozoberá včerajšiu vášnivú noc. Možno ani ona sama nevie, že niektoré slová vyznievajú rovnako ako slovenské ekvivalenty. Ani zďaleka netuší, že vy viete španielsky J

Snažíte sa znova sa začítať do knihy, aha, psychopat, tu to je. Uvedomujete si, že tento riadok ste čítali už asi 5x. Vedľa máte voľné, tak zacítite, ako sa vám niekto dotýka pleca.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Slečnááá? Nekúpite voňafku? Mám také samé originály, adidas a tak. Keby ste boli taká milá? Dám vám aj zľavu, keť cete. Mám tu džordani, lavigne aj dogabanu, móžete sebe vybrať, dám vám aj dve v jednom. Viete, že zaplatíte len jednu,“ preruší ma ženská. Zdvihnete oči a vidíte starú otrhanú ženu s mastnými vlasmi a s povestným zápachom alkoholu. Jej oči vás idú prebodnúť, tak prosí. Usmejete sa a odpoviete: „Nie, ďakujem pekne.“ Sklamaná odchádza a ponúka svoje mega výrobky ostatným cestujúcim.

Keď si to tak zhrnieme. No nie je to sranda cestovať na druhý koniec republiky? Toľko zážitkov počas cesty. Chválabohu, že ste nezvolili na zabitie času slúchadlá. Nedozvedeli by som sa ako sa pečú buchty alebo aké majú ľudia vzťahy. Nabudúce si zas kúpite miestenku do otvoreného vozňa.

Mária Štefaňáková

Mária Štefaňáková

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  0x

" Mojím životným cieľom je poskladať si skladačku zo snov a splnených prianí. " Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

24 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

88 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu