reklama

Pocity starého stromu

Je nedeľa. Stojím tu uprostred stromoradia, ktoré dodáva tomuto parku akúsi zvláštnu príchuť. Okrem našej rodiny javorov tu rastú aj topole a všakovaké kroviny ako tis či baza.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

V mojej korune práve zahniezdila mladá havrania rodinka, ktorá si celý týždeň zháňala ten najvhodnejší materiál na hniezdo. Neúnavne poletovali kade-tade a vždy sa vrátili s novým úlovkom. Raz to boli lístky, inokedy vetvičky kríkov a občas sa našlo aj blato, ktorým upevnili takmer hotové dielo. V jemnom vánku sa mi kníšu listy a sem-tam niektorá krídlatá nažka nezvládne nápor vetra a padne na zem, kde sa jej život pomaly končí. A ja sa dívam, ako moje deťúrence postupne umierajú. Nikdy sa na to akosi neviem pripraviť. Raz ich padne menej, niekedy viac. Za každým smútim rovnako, no ostatné javory mi pomáhajú prekonávať takéto chvíle bolesti a žiaľu. Poviem vám, za ten čas, strávený v tomto parku, ktorý trvá už takmer päť storočí, som prišiel o mnoho ratolestí. Jedinou útechou mi je v takých chvíľach istota, že opäť zarodím nové.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dnes je neobyčajne krásne. Viem, je síce teplý aprílový deň, no ja sa potím už takmer mesiac. Sú dni, kedy doslova prosím nebesia, aby zniesli trochu dažďových kvapiek a ovial ma prudší vietor ako zvyčajne. Viete, medzi toľkými stromami nie je vzdušne. Najmä, keď zarodíme a naše koruny sa rozrastajú do obrovských rozmerov. Kochám sa tou nádherou už veľmi dlhý čas a nikdy mi ani na um nezišlo, že by som tu nechcel stáť a neposkytovať ľuďom tieň a kyslík. Denne tu prichádza veľké množstvo ľudí. Preženú sa ich tu celé húfy. Neraz sa mi naskytá pohľad na mladé rodinky so svojimi deťmi, ako si užívajú spoločné chvíle strávené v čistom parku, kde je vždy božský pokoj slúžiaci na regeneráciu síl. Ako tak pozorujem ostatné stromy v okolí, pamätám si na časy mladosti, kedy som sa kochal ich nádherou a chcel byť majestátny ako oni. Mal som jemné konáriky, ktoré sa pri prudšom vetre lámali, alebo keď sa ohýbali pod nádielkou bielej pokrývky. Dnes som však nesmierne šťastný, že som javor. Som majestátny, nádherný, stále pri sile. Dopredu ma ženú mladšie stromy vysadené len pred nedávnom. Som pyšný na to, že moje drevo je natoľko kvalitné, aby sa dieťa tešilo z nových huslí, že okrem tepla v období chladu a zimy zabezpečujem aj oddych v tôni a navyše vytváram kyslík tak potrebný pre obyvateľov tohto mestečka. Kedykoľvek zatúžia po mojej prítomnosti, rád ich privítam šumením lístia a spoločne s vánkom im poskytujem harmóniu tela i duše.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Čo poviete? Som frajer, že?“ Dosť bolo chvály. Predsa len, už mám za sebou toho dosť. Neraz som bol svedkom pekných i smutných chvíľ, ktoré sa odohrávali pod mojou korunou alebo v mojej tesnej blízkosti. Videl som milencov, ktorí ma ozdobili svojimi iniciálkami vrytými do kmeňa, videl som rozchody odohrávajúce sa na lavičke podo mnou, načúval som trápeniu slabších tvorom, ktorí v kútiku duše chceli byť ako ja, počúval som melódie vychádzajúce z prehrávačov tínedžerov alebo telefonické rozhovory pracujúcich. Bol som pri zrode nových projektov, ktoré by pomohli nášmu svetu a deň čo deň som si všímal okoloidúcich, ktorí sa ponáhľali po asfaltovej cestičke do práce, zo školy alebo na rande. Nie vždy bolo všetko ružové. Často som bol terčom výsmechu a ničenia. Deti bez rozmýšľania do mňa hádzali kamene a ubližovali mojej pokožke, ktorú mi po ich činoch zdobili tmavé a hlboké rany. Neuvedomovali si, že aj ja mám city a viem, čo znamená bolesť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Postupne plynul čas. Ja tu stále stojím a stretávam tisícky osudov ľudí. Aj napriek tomu, že moje korene slabnú a moja koruna už nemá až takú bujnú hrivu, akú mala kedysi dávno verím, že tu budem môcť byť a sledovať všetko naokolo. Nech sa stane čokoľvek, nech môj koniec príde kedykoľvek, budem tu stáť s pocitom, že som za celý svoj život dokázal veľa vecí, spríjemnil chvíle tisíckam ľudí, poskytol útočište zblúdilým a potešil zarmútených spevom vtákov v mojich výšinách. Viem, že zomriem. No neprajem si nič iné, len aby som aj potom slúžil. Či vo forme hudobného nástroja alebo kopy dreva na chate. Nech si môžem raz spokojne povedať, že môj život mal zmysel.

Mária Štefaňáková

Mária Štefaňáková

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  0x

" Mojím životným cieľom je poskladať si skladačku zo snov a splnených prianí. " Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu